Salvia divinorum
Moderátori: RedHawk, Moderátori
- TheDreamingDead
- Člen fóra
- Príspevky: 201
- Dátum registrácie: Ut Apr 21, 2009 15:41
- Bydlisko: Bratislava
Re: Salvia divinorum
to je ok, aj majstri boli raz začiatočníci, a Mona Lisa len skica... všetko treba odniekiaľ začať:D
- Shaman1982
- Člen fóra
- Príspevky: 108
- Dátum registrácie: Po Aug 09, 2010 18:11
Re: Salvia divinorum
Na http://shamansgarden.com/ predavaju aj tekuty extrakt, tak ma napadlo ze co by to bolo keby som si ten extrakt zriedil z 3 deci vody a exol ty vole, keby mi to travilo ale pol hodinu a hentake stavy bu som mal na pol hodiny to by bol iny masaker!
Počet Lucidných Snov - 25, LD naposledy - 9/4/2013
Re: Salvia divinorum
Šamanské byliny a další etnobotaniku nabízí eshop www.psyethno.cz , čaje, tabáky, vykuřovadla, magické houby a další.
Re: Salvia divinorum
A pôjde to aj s takouto fajkou?
http://arzen.wz.cz/dymka.html
http://arzen.wz.cz/dymka.html
Svět je nádherná kniha, ale nemá cenu pro toho, kdo v ní neumí číst
Re: Salvia divinorum - môj obrovský zážitok
Včera som vyskúšala extrakt šalvie 60x...v pipe shope nemali 40-tku ktorú sme chceli, tak sme zobrali najmenšie čo mali. Vyskúšala som ju po prvý krát, nehulím, neberiem žiadne drogy, šalvia mala pre mňa mystický charakter a preto som ju chcela vyskúšať...zážitok bol neuveriteľný. Nepamätám sa čo sa stalo keď som si tri krát potiahla zo suchého bonga, ale odišla som z tejto reality. Opustila som pravdepodobne telo, pretože so vôbec nepamätám, čo sa s ním počas asi 10 minút dialo. Priateľ mi to ukázal na videu, bolo to celkom desivé, kričala som, vzlikala som, smiala som sa, vyzerala som ako retard, nevedela som sa hýbať, len som sebou mykala...predpokladám, že ego a telo sa nevedelo vysporiadať s tým, že som "odišla". Ja som ale o sebe nevedela, že takto vyzerám a toto robím. Išla som ďaleko, ďaleko až na začiatok všetkého, nebolo tam nič, len tma a predsa sme sa vzájomne videli s bytosťami, ktoré tam boli, neexistoval tam čas, niekde v diaľke som videla blikajúce hviezdy, vyzeralo to ako okraj vesmíru (alebo jeho stred?). Bytosti boli čierne a biele, ale všetky boli dobré, cítila som sa pri nich ako doma. Niečo mi vraveli, no väčšinu si nepamätám, zdalo sa mi že som tam s nimi celé veky. Zrazu som musela odísť, povedali, že treba ešte niečo dokončiť, že tam s nimi ešte byť nemôžem, že sa musím vrátiť.
Vtedy to začalo byť nepríjemné. Zrazu som si uvedomila, že som akási malá a musím sa preštverať späť. Nedá sa to veľmi slovami opísať, ale ako keby som skladala rebrík zo seba samej. Nie však z tela, ale z mojej duše/osobnosti/bytia. A vždy keď som prekonala jeden stupienok a poskladala sa o kúsok viac, mala som pocit, že som už na konci, že som sa konečne zobudila, ale vždy som sa zobudila len do nového a nového sna. Stratila som orientáciu, celé to trvalo veky, spanikárila som, bála som sa, pretože som zrazu zistila, že nič nie je skutočné, ani môj terajší život, že je to len ilúzia, hlúposť, niečo čo môže zmiznúť lusknutím prsta, že celý môj život trvá ako lusknutie prsta. A v tejto dezorientácii mi bolo dovolené (neviem kým, proste som vedela, že mi to niekto dovolil) pozrieť sa z vyššej perspektívy. Zrazu som uvidela milióny a milióny takýchto "rebríkov", uvedomila som si, že ľudia ktorých stretávam pri štveraní sa po rebríku sú dávne spomienky z iných životov?, videla som Zem (našu planétu), ku ktorej smerovali mnohé tieto rebríky, ale iné išli niekam oveľa ďalej, míňali ju a ja som nedovidela na koniec. Bolo to obrovské, nepredstaviteľné, nepochopiteľné mojím terajším mozgom a vnímaním. Pochopila som, že som časť niečoho veľkého, veľmi malá časť, aj atóm by bol veľa, že som len myšlienka, alebo len malá časť myšlienky, že to celé je väčšie milionkrát väčšie a my všetci sme toho súčasťou. My všetci sme jedno a neoddeliteľní navzájom a ten náš rebrík každý jeden má zmysel.
Uvedomila som si, že obtajlúnky, ktoré sa vykreslovali ako som rebrík prekonávala, ako nejaké miestnosti boli dávne spomienky, než som videla z vyššej perspektívy, nedokázala som tie spomienky zachytiť, len som okolo nich prefrčala, len sa mihli, ako pri rýchlej jazde rýchlovlakom, alebo rýchlym autom. Ako som mala pohľad z vyššej perspektívy, tak som zachytila jednu spomienku, zrejme na minulý život a moju smrť. Nedá sa povedať s istotou že to boli minulé životy, ale patrilo to ku mne a ani som to nebola ja taká ako som teraz, bola som to ja inak, bola tam len jedna časť môjho terajšieho ja..A všetko sa dialo naraz, trvalo to veky, všetko som naraz prežívala a dokázala si uvedomovať. Od spomienky na smrť som prešla do terajšieho života, do detstva vyjavili si mi útržky, ktoré si reálne nepamätám, ale ktoré som zrejme prežila, v podstate nepodstatné veci, ako som plakala, či rodičia sa inokedy smiali a boli šťastní...Až som sa vrátila do môjho bytu, videla som ho z vonka, pred tým som videla osvetlené mestá, rieky, hory...akoby som letela a vracala sa...až som prišla do bytu, ale bolo to iné, mal viac vrstiev a ja som musela nájsť tú správnu.
Videla som, že rebrík pokračoval ďalej, za tento byt a túto realitu a tento moment, ale tam som ísť nechcela, videla som tam svetlá, deti, ale len veľmi stroho. Keď som sa vracala, všetko sa vlnilo, akoby sa hmota dostávala do svojich proporcií a kontúr, vedela som že sa vraciam do "reality", ale ani tá nie je skutočne reálna, je to len ilúzia...cestou keď som stratila orientáciu a spanikárila som a videla Všetko, tak som sa začala samu seba presviedčať o realite, uvedomovať si kde bývam, čo tam robím, kto som, že som si dala šalviu, aby som našla nejakú istou a záchytný bod, pretože to čo som videla nabúralo celé moje vnímanie o realite. Nakoniec som sa vrátila, šťastná a nedokázala som slovami povedať čo som vlastne videla. Ani toto čo som napísala nie je presné, ale skreslené, nedá sa to totiž vôbec slovami vyjadriť.
Bol to nepríjemný výlet, pretože sa mi zrazu všetko rozpadlo, zistila som, že nič čo tu vidím nie je skutočné, že celý život je blbosť, ale pritom je dôležitý. že nie je dôležité naháňať sa za peniazmi, mať majetky a kariéru...že všetko treba robiť pre Celok, že na druhej strane život dôležitý je, ale mám ho žiť poriadne a pre všetkých, pre vzťahy, pre Celok. Keď som sa vrátila späť uvedomila som si, že som videla niečo neuveriteľné, vnímala som mnohé dimenzie, vrstvy, Všetko a nepríjemné to bolo pretože som na to nebola pripravená, pretože ma zrejme vytrhlo z tela, pretože hoci verím že sme súčasť niečoho väčšieho, predsa som to nedokázala vedome obsiahnuť, čo som videla.
Keď som sa konečne vrátila do bytu, prišlo mi strašne zle od žalúdka, na vracanie, akoby som sa vážne vrátila do tela. Čo mi vravel priateľ čo som robila, si vôbec nepamätám, ani jeho som nevnímala, ja som tu proste nebola. Jediné čo som vnímala, keď ma tie bytosti poslali preč bola hudba ktorá nám tu hrala a za ňou som sa stále chcela dostať (odporúčam radšej ticho)...60x bola vážne riadna šleha, neviem, či by som to skúsila znovu, ale som zvedavá...pretože mnohé som nedokázala vnímať kvôli strachu...ako som na začiatku písala, ja neberiem žiadne drogy, nikdy som nebrala až na marihuanu, ktorá mi spravila zlé stavy, a vlastne kvôli tomu ani s užívaním drôg nesúhlasím, toto je ale niečo celkom iné, mystické, reálne...proste neboli to halucinácie, teda možno hej, ale mne to tak vôbec neprišlo..
Ešte ma napadlo, pred jej použitím som zapálila sviečku a poprosila "boha a anjelov", aby mi ukázali čo potrebujem vedieť aby som pochopila svoj život...odpoveď vlastne prišla...bolo to neuveriteľné a ešte dlho budem nad tým rozmýšľať. Šamanské cesty zvyknem robievať na základe hlasovej nahrávky, ktorá ma privedie k zrkadlu a ja vstúpim do inej reality...so šalviou je to však celkom iné, intenzívne a skutočné...myslím, že ja som si dala priveľký extrakt a nebola som na to pripravená, preto aj tie vzlyky a kričanie v tejto realite, ale nelutujem to...ďalší krát budem múdrejšia.
Vtedy to začalo byť nepríjemné. Zrazu som si uvedomila, že som akási malá a musím sa preštverať späť. Nedá sa to veľmi slovami opísať, ale ako keby som skladala rebrík zo seba samej. Nie však z tela, ale z mojej duše/osobnosti/bytia. A vždy keď som prekonala jeden stupienok a poskladala sa o kúsok viac, mala som pocit, že som už na konci, že som sa konečne zobudila, ale vždy som sa zobudila len do nového a nového sna. Stratila som orientáciu, celé to trvalo veky, spanikárila som, bála som sa, pretože som zrazu zistila, že nič nie je skutočné, ani môj terajší život, že je to len ilúzia, hlúposť, niečo čo môže zmiznúť lusknutím prsta, že celý môj život trvá ako lusknutie prsta. A v tejto dezorientácii mi bolo dovolené (neviem kým, proste som vedela, že mi to niekto dovolil) pozrieť sa z vyššej perspektívy. Zrazu som uvidela milióny a milióny takýchto "rebríkov", uvedomila som si, že ľudia ktorých stretávam pri štveraní sa po rebríku sú dávne spomienky z iných životov?, videla som Zem (našu planétu), ku ktorej smerovali mnohé tieto rebríky, ale iné išli niekam oveľa ďalej, míňali ju a ja som nedovidela na koniec. Bolo to obrovské, nepredstaviteľné, nepochopiteľné mojím terajším mozgom a vnímaním. Pochopila som, že som časť niečoho veľkého, veľmi malá časť, aj atóm by bol veľa, že som len myšlienka, alebo len malá časť myšlienky, že to celé je väčšie milionkrát väčšie a my všetci sme toho súčasťou. My všetci sme jedno a neoddeliteľní navzájom a ten náš rebrík každý jeden má zmysel.
Uvedomila som si, že obtajlúnky, ktoré sa vykreslovali ako som rebrík prekonávala, ako nejaké miestnosti boli dávne spomienky, než som videla z vyššej perspektívy, nedokázala som tie spomienky zachytiť, len som okolo nich prefrčala, len sa mihli, ako pri rýchlej jazde rýchlovlakom, alebo rýchlym autom. Ako som mala pohľad z vyššej perspektívy, tak som zachytila jednu spomienku, zrejme na minulý život a moju smrť. Nedá sa povedať s istotou že to boli minulé životy, ale patrilo to ku mne a ani som to nebola ja taká ako som teraz, bola som to ja inak, bola tam len jedna časť môjho terajšieho ja..A všetko sa dialo naraz, trvalo to veky, všetko som naraz prežívala a dokázala si uvedomovať. Od spomienky na smrť som prešla do terajšieho života, do detstva vyjavili si mi útržky, ktoré si reálne nepamätám, ale ktoré som zrejme prežila, v podstate nepodstatné veci, ako som plakala, či rodičia sa inokedy smiali a boli šťastní...Až som sa vrátila do môjho bytu, videla som ho z vonka, pred tým som videla osvetlené mestá, rieky, hory...akoby som letela a vracala sa...až som prišla do bytu, ale bolo to iné, mal viac vrstiev a ja som musela nájsť tú správnu.
Videla som, že rebrík pokračoval ďalej, za tento byt a túto realitu a tento moment, ale tam som ísť nechcela, videla som tam svetlá, deti, ale len veľmi stroho. Keď som sa vracala, všetko sa vlnilo, akoby sa hmota dostávala do svojich proporcií a kontúr, vedela som že sa vraciam do "reality", ale ani tá nie je skutočne reálna, je to len ilúzia...cestou keď som stratila orientáciu a spanikárila som a videla Všetko, tak som sa začala samu seba presviedčať o realite, uvedomovať si kde bývam, čo tam robím, kto som, že som si dala šalviu, aby som našla nejakú istou a záchytný bod, pretože to čo som videla nabúralo celé moje vnímanie o realite. Nakoniec som sa vrátila, šťastná a nedokázala som slovami povedať čo som vlastne videla. Ani toto čo som napísala nie je presné, ale skreslené, nedá sa to totiž vôbec slovami vyjadriť.
Bol to nepríjemný výlet, pretože sa mi zrazu všetko rozpadlo, zistila som, že nič čo tu vidím nie je skutočné, že celý život je blbosť, ale pritom je dôležitý. že nie je dôležité naháňať sa za peniazmi, mať majetky a kariéru...že všetko treba robiť pre Celok, že na druhej strane život dôležitý je, ale mám ho žiť poriadne a pre všetkých, pre vzťahy, pre Celok. Keď som sa vrátila späť uvedomila som si, že som videla niečo neuveriteľné, vnímala som mnohé dimenzie, vrstvy, Všetko a nepríjemné to bolo pretože som na to nebola pripravená, pretože ma zrejme vytrhlo z tela, pretože hoci verím že sme súčasť niečoho väčšieho, predsa som to nedokázala vedome obsiahnuť, čo som videla.
Keď som sa konečne vrátila do bytu, prišlo mi strašne zle od žalúdka, na vracanie, akoby som sa vážne vrátila do tela. Čo mi vravel priateľ čo som robila, si vôbec nepamätám, ani jeho som nevnímala, ja som tu proste nebola. Jediné čo som vnímala, keď ma tie bytosti poslali preč bola hudba ktorá nám tu hrala a za ňou som sa stále chcela dostať (odporúčam radšej ticho)...60x bola vážne riadna šleha, neviem, či by som to skúsila znovu, ale som zvedavá...pretože mnohé som nedokázala vnímať kvôli strachu...ako som na začiatku písala, ja neberiem žiadne drogy, nikdy som nebrala až na marihuanu, ktorá mi spravila zlé stavy, a vlastne kvôli tomu ani s užívaním drôg nesúhlasím, toto je ale niečo celkom iné, mystické, reálne...proste neboli to halucinácie, teda možno hej, ale mne to tak vôbec neprišlo..
Ešte ma napadlo, pred jej použitím som zapálila sviečku a poprosila "boha a anjelov", aby mi ukázali čo potrebujem vedieť aby som pochopila svoj život...odpoveď vlastne prišla...bolo to neuveriteľné a ešte dlho budem nad tým rozmýšľať. Šamanské cesty zvyknem robievať na základe hlasovej nahrávky, ktorá ma privedie k zrkadlu a ja vstúpim do inej reality...so šalviou je to však celkom iné, intenzívne a skutočné...myslím, že ja som si dala priveľký extrakt a nebola som na to pripravená, preto aj tie vzlyky a kričanie v tejto realite, ale nelutujem to...ďalší krát budem múdrejšia.
Človek v sebe nesie celý vesmír a tajomstva sveta sa najlepšie môže dotknúť vtedy, keď vstúpi sám do seba.
Re: Salvia divinorum
Hej Nerija, naše zážitky majú niečo spoločné Keď to čítam, vynárajú sa mi spomienky. Ja som mal na prvý krát 40x extrakt a tiež to bolo trošku moc na mňa. Predtým som meditoval a prosil o to, aby som uvidel súvislosti. Bolo to síce hrozivé, ale uvidel som ich. A samozrejme, pri interpretácii týchto zážitkov každý napíše to isté: "Nedá sa to slovami opísať." To jednoducho nejde. Len toľko som chcel. Veľa šťastia pri ďalších výletoch.
Re: Salvia divinorum
Aj ja prispejem svojím zážitkom s touto rastlinkou. Skúšala som to asi 3x, ale posledný raz, čo bolo asi pred týždňom to bolo najsilnejšie. Skúšala som extrakt 20x, ale nedarilo sa mi dostať do stavu. Stále tam bolo iba to počiatočné "vlnenie" obrazu.
Je pravda, že nepoužívam tryskový zapalovač, ale iba obyčajný....ale sklamaná som si naplnila celú fajku 10x exktraktom a zapálila obyčajnou zápalkou. Potom som začala cítiť ťahanie brady. Pokaždé mám na začiatku pocit, že mi ťahá bradu
Tak už som vedela, že sa niečo deje....a zrazu som stála v strede kuchyňe a spomínam si, že som niekomu hovorila, že mu dám tiež potiahnuť (asi som mala pocit, že som s kamoškou, ale bola som sama v dome).
A potom som si uvedomila, že absolútne neviem kto som, kde som a čo tu robím! Ako strata pamate. Boli to dosť nepríjemné pocity, lebo som tam iba tak bezcielne stála a desilo ma, že som sama (že nikam nepatrím) a neviem čo mám robiť, keď netuším kto som a čo je moja "úloha na tomto svete" ...ale postupne som si začala uvedomovať, že som si dala šalviu. A utešovala som sa, že keď vydržím ešte 15 minút ono to skončí...
Ten strach bol podobný, ako keď som skúšala astrálne cestovanie a dostala som sa až za hranicu "vibrácii" energetického tela a už som sa húpalam. alôe zlakla som sa, lebo som cítila, že sa nadomnou rozprestiera nejaká čierna hmota, ale to už odbieham od témy
Jedinú optickú halucináciu, čo som mala bolo, že keď som sa pozrela periférne do strán, obraz sa rozkúskoval na viacero malých obrazov, ktoré sa mi opakovali ako fraktály
Pokaždé čo mám šalviu, tak ma najviac zaujali "stavy mojej mysle" ešte cca 2 dni po tom. Tieto 2 dni cítim všetko tak inak...bežné činnosti cítim inak a aj pocitovo je všetko inak..napr. dotyk kože na mojej kabelke bol iný než zvyčajne, resp. vôbec to že som si uvedomila, že sa dotýkam kabelky
A keď som si na druhý deň po tom umyvala zuby, tak som pocítila depersonalizáciu akokeby tento svet nebol reálny (ako z filmu Incepciom). A mala som pocit, že to, ako vidím svet je iba jedna z možnosti, ktorú mi ukazuje moja mysel a je ešte vela iných svetov, ktoré mi moja mysel nedokáže ukázať, lebo nie je na takom vývojovom stupni..
Celkom som sa prelakla, lebo ten pocit depersonalizácie je podľa psychiatrov jeden z prejavov psychózy. A šalvia môže spúšťať skyté poruchy mysle...
Je pravda, že nepoužívam tryskový zapalovač, ale iba obyčajný....ale sklamaná som si naplnila celú fajku 10x exktraktom a zapálila obyčajnou zápalkou. Potom som začala cítiť ťahanie brady. Pokaždé mám na začiatku pocit, že mi ťahá bradu
Tak už som vedela, že sa niečo deje....a zrazu som stála v strede kuchyňe a spomínam si, že som niekomu hovorila, že mu dám tiež potiahnuť (asi som mala pocit, že som s kamoškou, ale bola som sama v dome).
A potom som si uvedomila, že absolútne neviem kto som, kde som a čo tu robím! Ako strata pamate. Boli to dosť nepríjemné pocity, lebo som tam iba tak bezcielne stála a desilo ma, že som sama (že nikam nepatrím) a neviem čo mám robiť, keď netuším kto som a čo je moja "úloha na tomto svete" ...ale postupne som si začala uvedomovať, že som si dala šalviu. A utešovala som sa, že keď vydržím ešte 15 minút ono to skončí...
Ten strach bol podobný, ako keď som skúšala astrálne cestovanie a dostala som sa až za hranicu "vibrácii" energetického tela a už som sa húpalam. alôe zlakla som sa, lebo som cítila, že sa nadomnou rozprestiera nejaká čierna hmota, ale to už odbieham od témy
Jedinú optickú halucináciu, čo som mala bolo, že keď som sa pozrela periférne do strán, obraz sa rozkúskoval na viacero malých obrazov, ktoré sa mi opakovali ako fraktály
Pokaždé čo mám šalviu, tak ma najviac zaujali "stavy mojej mysle" ešte cca 2 dni po tom. Tieto 2 dni cítim všetko tak inak...bežné činnosti cítim inak a aj pocitovo je všetko inak..napr. dotyk kože na mojej kabelke bol iný než zvyčajne, resp. vôbec to že som si uvedomila, že sa dotýkam kabelky
A keď som si na druhý deň po tom umyvala zuby, tak som pocítila depersonalizáciu akokeby tento svet nebol reálny (ako z filmu Incepciom). A mala som pocit, že to, ako vidím svet je iba jedna z možnosti, ktorú mi ukazuje moja mysel a je ešte vela iných svetov, ktoré mi moja mysel nedokáže ukázať, lebo nie je na takom vývojovom stupni..
Celkom som sa prelakla, lebo ten pocit depersonalizácie je podľa psychiatrov jeden z prejavov psychózy. A šalvia môže spúšťať skyté poruchy mysle...
Re: Salvia divinorum
Včera 7.2. 2014 o 20:00 hod. som užil 40x extrakt šalvie divotvornej. Na obale po Holandský bolo napísané, že dávku 0,5 g mám si rozdeliť na 10 častí a dať si pod jazyk... Jednu polovicu som si nechal a tú druhu polovicu som si rozdelil ešte na 2 časti. Ktoré som si riadne dal do cigarety. Pri fajčení som spozoroval, že nič výrazne sa nezmenilo. Trošku sa mi zdalo ako keby som bol mierne opitý. A tiesnivá skľučujúca tiaž ktorú som si ani neuvedomoval, že ju mám, len tak navždy zmizla. Pričom účinok šalvie pri fajčení bol zjavne neúčinný, pretože zmizol hneď po dofajčení, ale dostal som chuť jesť zjedol som celú čokoládu... Sklamaný zo sily danej rastliny som šiel si dať ďalšiu dávku, druhu dávku som priamo celú nasýpal pod jazyk. Držal 10 minút a keď sa mi nahromadilo dosť slín, tak som to začal žuť. Strašne to zhorklo už keď mi to bolo tak nepríjemné a nechutné, že ma to začalo mierne napínať, tak som to celé prehltol. A silou odhodlania to udržal v sebe. Neprijemná chuť Šalvie Divotvornej ma nechutne pálila, napil som sa vody a skúsil som zaspať. O 5 hodine som sa prebudil zo snov, ktoré akokeby bolí povrchné. Dá sa povedať, že ja si vždy pamätám sny, ale tie čo som teraz mal boli nekvalitné, ľahko stratitelné a strašne jednoduché... Tak som sa šiel napiť vody, neprijemne sa mi stále odgrgovalo od tej rastlinky a nevoľnosť oblasti pod hrudníkom, presne medzi hrudníkom a pupkom. Zase som zaspal a snívali sa mi rovnaké jednoduché sny o 8: 20 som sa prebudil na to, že je mi už dobre tak s chuťou som sa šiel najesť... Podľa mňa aj keď sa sústredene zapozerám na záclonu a periférne ako keby súčasne ju vidím celú tak mám pocit rovnakého vlnenia.... takže vyzerá to tak, že účinok mala len ten liečivý a halucinogénny jemná kontrolovaná závrať miernej opilosti, ako spoza hlavy vnímal som celé telo, takto vnímam aj bežne, ale bolo to trošku intenzívnejšie ... S týmto člankom súhlasím : http://www.birdz.sk/webka/odd/blog/salv ... gspot.html
Re: Salvia divinorum
Pri zuvani listov, alebo extraktu sa uvolnuje minimalne Salvnorinu. Tiez som to skusala a okrem jemneho vlnenia, co som si asi vsugerovavala, som nic necitila.
Ale najlepsie ucinky su pri fajceni. Myslim, ze joint nie je prave najlepsi sposob ako to uzivat. Salvinorin A sa uvilnuje iba pri vyssich teplotach a pri obycajnej cigarete nie je ta teplota dostatocna.
Ja mam odskusanu techniku, ze si dam susenu rastlinku do sklenenej fajky a zapalim zapalovacom. Odporucany je tryskovy, ktory ma vyssiu teplotu, ale ja mam obycajny. A dym sa snazim drzat v sebe co najdlhsie.
Neviem ako je to mozne aj ked pouzivam tu istu techniku, ale niekedy mi z toho nie je absolutne nic a niekedy ma to vystreli az do inych dimezii Citala som, ze kazdy clovek reaguje inak na salviu, ze niekomu velke mnozstvo nic nespavi a niekomu staci troch z extraktu 5x a je to pecka.
Kazdopadne treba skusat pokym sa nepodari
Ten zazitok stoji za to. Nastastie to trva iba par minut, lebo je to co to spravi s ludskou myslou a egom je velmi silne.
Ale najlepsie ucinky su pri fajceni. Myslim, ze joint nie je prave najlepsi sposob ako to uzivat. Salvinorin A sa uvilnuje iba pri vyssich teplotach a pri obycajnej cigarete nie je ta teplota dostatocna.
Ja mam odskusanu techniku, ze si dam susenu rastlinku do sklenenej fajky a zapalim zapalovacom. Odporucany je tryskovy, ktory ma vyssiu teplotu, ale ja mam obycajny. A dym sa snazim drzat v sebe co najdlhsie.
Neviem ako je to mozne aj ked pouzivam tu istu techniku, ale niekedy mi z toho nie je absolutne nic a niekedy ma to vystreli az do inych dimezii Citala som, ze kazdy clovek reaguje inak na salviu, ze niekomu velke mnozstvo nic nespavi a niekomu staci troch z extraktu 5x a je to pecka.
Kazdopadne treba skusat pokym sa nepodari
Ten zazitok stoji za to. Nastastie to trva iba par minut, lebo je to co to spravi s ludskou myslou a egom je velmi silne.
Re: Salvia divinorum
Dobrý večer, mohol by som sa opýtať, nemá niekto na predaj celú rastlinku šalvie divotvornej? Ak áno, môj e-mail je: krhliak02@gmail.com . Rád sa dohodnem.